Identita, kultúra, sloboda
Keď večer písal, neraz popíjal kávu a pri fajke s tabakom tvoril myšlienky, ktoré nás ovplyvňujú dodnes. Jeho najväčšou láskou bol navždy slovenský národ.
Poďakovanie človeku, ktorý slovenskému národu daroval jeden z najväčších pokladov – vlastný jazyk, ktorý spája generáce, vytvára podstatu existencie, národnú identitu.
Ľudovít Štúr pochopil, že národ bez jednotného jazyka je ako dom bez základov, bez vlastného spisovného jazyka nemôže slovenský národ prežiť, kultúrne rásť ani sa politicky presadiť.
V roku 1843 sa spolu s Hurbanom a Hodžom dohodol na kodifikácii spisovnej slovenčiny založenej na stredoslovenskom nárečí. V roku 1846 vydal dielo Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, kde predstavil pravidlá a odôvodnil, prečo Slováci potrebujú vlastný jazyk, nie len češtinu či iné nárečia.
Bez jeho úsilia by dnes možno slovenčina vôbec neexistovala tak, ako ju poznáme.
Štúrova práca nebola len o gramatike a pravopise. Jazyk pre neho znamenal základné právo národa na vlastnú existenciu. Preto je jeho odkaz taký dôležitý aj dnes – pripomína nám, že náš jazyk je kľúčovým pilierom identity, kultúry a slobody.
Eurobankovka s portrétom Ľudovíta Štúra je symbolickým poďakovaním za jeho nenahraditeľný prínos.
